Mesto ako botanická záhrada

Mesto ako botanická záhrada

Mesto ako botanická záhrada

Ak ste ešte nepočuli o koncepte zeleného mesta nechajte sa nasledujúcim textom vtiahnuť do sveta, v ktorom hrá ochrana prírody a jej krása zásadnú rolu pri budovaní mesta. Prehodnotením urbanistického riešenia, architektúry dopravy a plánovania môžeme premeniť naše mestá a mestské krajiny na mestské ekosystémy, ktoré by zmierňovali klimatické zmeny (lepšia doprava, čistá energia) a napomáhali adaptácii (vegetačné strechy, vertikálne záhrady). Lepšie plánovanie miest zlepší kvalitu života a vytvorí nové pracovné príležitosti rozšírením trhu o nové technológie a zelenú architektúru.

Svetlý príklad:

Vauban je mestskou štvrťou v južnej časti nemeckého mesta Freiburg a zároveň modelom uceleného plánovania v oblasti životného prostredia a ekologického bývania. Obyvatelia, ktorí sa sem presťahovali sa dobrovoľne vzdali auta, pretože ho jednoducho nepotrebujú. Pešie a cyklistické chodníky sú prepojené v čo najväčšej možnej miere, v blízkej dostupnosti je vždy mestská hromadná doprava. Škola, škôlka, obchod, trh, nákupné centrum, rekreačné zariadenia, reštaurácie sú na dosah peši alebo na bicykli. Obyvatelia, ktorí auto vlastnia, ho môžu zaparkovať zadarmo na vyhradených záchytných parkoviskách a cestu domov zakončiť lacnou električkou. Keď už sme pri tých električkách. V meste Košice práve prebieha rekonštrukcia električkových tratí, ktorá vo svojej prvej etape začala ešte v roku 2015. Namiesto živej trávy sa však na plochách tratí umiestňujú syntetické materiály, ktoré majú simulovať zelenú trávnatú plochu. Mesto Vauban je výkladnou skriňou ekologického mesta s trvalo udržateľným rozvojom, ktoré každoročne navštevujú starostovia a primátori z celej Európy, aby sa inšpirovali pri projektovaní vlastných miest. Nič také ako umelé trávniky tu nenájdete a preto je otázne prečo sa mesto Košice vybralo opačným smerom.

Ďalšie možnosti (vegetačné strechy):

Vegetačné strechy sú jedným z novodobých riešení problémov s úbytkom zelene v mestskom prostredí. Zoberme na zreteľ fakt, že ľudia žijúci v mestách trávia 90% svojho času v budovách. Budovy sa tak stávajú naším prirodzeným životným prostredím. Ako to zapracovať do koncepcie zeleného mesta? Vďaka zeleným strechám získavajú budovy nielen na svojej hodnote, ale oproti ostaným strechám majú aj mnoho výhod ekologických, ekonomických a sociálnych. Zmierňujú negatívne vplyvy vysoko koncentrovaných mestských zástavieb, znižujú prehrievanie samotných stavieb, eliminujú náklady na klimatizovanie. Príkladom nám môže ísť Dánsko, ktoré nastúpilo na cestu uhlíkovej neutrálnosti ako jedna z najekologickejších krajín v EÚ a vo svete vôbec. V hlavnom meste Kodaň sa zástupcovia mesta rozhodli upraviť legislatívu výstavby nových domov tým spôsobom, že na každej novej či rekonštruovanej budove so strechou neprevyšujúcou sklon 30 ° musí byť vybudovaná zelená strecha.

Vertikálne záhrady:

V uzavretých priestoroch trávime 80 až 90% nášho času a ovzdušie v nových budovách obsahuje niekedy až 100 krát viac škodlivých látok než vo voľnom prostredí. Tieto látky v ovzduší sú zdraviu škodlivé a u ľudí nachádzajúcich sa v tomto prostredí vyvolávajú rôzne zdravotné problémy. Pri rôznych výskumoch sa ale zistilo, že niektoré izbové rastliny môžu účinne pohlcovať škodlivé látky ako sú amoniak alebo oxid uhoľnatý. Tieto chemické látky a výpary vylučujú do ovzdušia napríklad plasty, čistiace prostriedky, lepidlá, drevotriesky, syntetické podlahové krytiny alebo vznikajú pri prevádzke počítačových tlačiarni, kopírok a faxov. Koncept vertikálnych záhrad sa zároveň stáva reálnou odpoveďou na narastajúci trend zahusťovania mestských plôch výstavbou, v dôsledku ktorej dochádza k zmenšovaniu výmeru plôch verejnej zelene. Zelené steny majú navyše nádhernú vizuálnu stránku a majú aj izolačné vlastnosti. Zabraňujú prehrievaniu či ochladzovaniu stien. Zvlhčujú prostredie a napokon pomáhajú najmä v exteriéri vytvárať biotop pre ďalšie organizmy, ako sú chrobáky, motýle, či drobné vtáctvo.

Vízia do budúcnosti:

Vezmime si napríklad verejné osvetlenie. V Košiciach to s ním vyzerá všeliako len nie dobre. Niektoré verejne prístupné miesta sú osvetlené až príliš a zbytočne, iné zase nedostatočne. Minulý rok študenti zo Strednej automobilovej školy v Košiciach odprezentovali na súťaži organizovanej Východoslovenskou distribučnou svoj projekt úspory energie pouličného osvetlenia. Výhoda takto navrhnutého osvetlenia spočíva v tom, že v úspornom režime produkujú lampy iba 10 percent svetla. Ak infračervený senzor zaznamená pohyb chodca či automobilu vo vymedzenej oblasti, lampa sa v okamihu rozsvieti na 100 percent jej výkonu. Kedy a či vôbec budú podobné, dnes už jednoduché technológie zavádzané aj na území mesta Košice je otázne. Poďme ale na chvíľu ešte ďalej a upustime uzdu fantázie. V rámci projektov zastrešených organizáciou IGEM (výskum v oblasti bioinžinierstva) pracujú študenti z britskej univerzity v Cambridge na výskume stromov, ktoré fungujú ako pouličné lampy, a to vďaka luminiscentným baktériám, ktoré na nich žijú. Predstavte si ako kráčate, po takto osvetlenom parku či ulici. Znie to ako z rozprávky ale veda občas pôsobí ako mágia. Predovšetkým tam, kde sa snúbi s prírodou.

Prečo zelené mesto?

Zelené mesto je všestranne prínosné. Jeho pozitíva môžeme rozdeliť na ekologické (podpora biodiverzity, tvorba zeleného priestoru v mestských zónach), enviromentálne (zmiernenie vplyvu zrážok, zníženie hladiny hluku, zber zrážkovej a odtokovej vody, zlepšenie kvality vzduchu a zmena mikroklímy v meste), ekonomické (energetické úspory, zvyšovanie ekonomickej hodnoty nehnuteľnosti) a sociálne (podpora zdravia, zvýšenie estetickej hodnoty prostredia, tvorba nových životných priestorov).

Ako na to?

Rozhodovanie – občania prispievajú k rozhodovaniu a určovaniu smerovania komunity

Participácia – obyvatelia spolupracujú na vytváraní strategických dokumentov

Konzultácie – s obyvateľmi sú konzultované ich želania a skutočnosti, ktoré ich znepokojujú

Informácie – komunita je informovaná o dianí, plánovaní

Nevedomosť – komunita nemá žiadne znalosti na poli plánovacích a rozhodovacích procesov

Trend bývania v mestách bude pokračovať. Mestá na celom svete zaberajú len 2 % povrchu zeme, ale nachádza sa v nich polovica globálnej populácie. V Európe v nich žije 75 % našej populácie. Tento počet sa pravdepodobne do roku 2020 zvýši na 80 %. Európske veľkomestá a mestá v súčasnosti zodpovedajú za 69 % našej spotreby energie, a teda väčšinu emisií skleníkových plynov.

Je najvyšší čas, aby sme začali využívať plný potenciál, ktorý nám inštitút zeleného mesta prináša. Nejedná sa však iba o vysádzanie zelene, ale o symbiózu, ktorá spočíva v prepojení dopravy, pracovného prostredia a občianskej vybavenosti s čo najmenším negatívnym dopadom na životné prostredie. Z dlhodobého hľadiska je to najlepšia možná investícia, ktorá nám prinesie udržateľné životné prostredie spájajúce to najlepšie z oboch svetov, prírody a pohodlného mestského života.

 

Filip Gaál

Som rodený košičan a v tomto meste som prežil väčšinu svojho života. Svoje stredoškosleké vzdelanie som nadobudol na Hotelovej akadémii na Južnej triede. Po dvojročnej prestávke som pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Mám pracovné skúsenosti z oblasti práva, marketingu ale aj hotelierstva a stravovania. Zároveň sa angažujem v neziskovom sektore. Môj záujem o veci verejné a občiansky aktivizmus vyústili do bodu, kedy som sa začiatokom roku 2018 stal zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko.

leave a comment

Create Account



Log In Your Account