Komunálna politika z rýchlika

Komunálna politika sú činnosti vykonávané obecnou samosprávou, zamerané na cieľavedomé zabezpečovanie ekonomického a sociálneho rozvoja spravovaného územia . Zároveň  je definovaná ako smer činnosti, používané vládnucou autoritou alebo systémom ovplyvňujúce stav vecí v obci alebo regióne. Je to politická práca v obciach a mestách.

Charakteristika orgánov miestnej samosprávy možno charakterizovať podľa týchto znakov:
1. Sú volené občanmi t.j. vznikajú zdola
2. Nekopírujú administratívno teritoriálne členenie daného štátu .
3. Samostatne vykonávajú svoju pôsobnosť vyplývajúcu z územného a zákonného vymedzenia
4. Na orgány miestnej samosprávy možno preniesť plnenie niektorých úloh štátnej správy.
5. Vo veciach vlastnej pôsobnosti môžu prijímať zodpovedajúce právne normy.
6. Od ústredných orgánov štátnej správy sú relatívne nezávislé.

Dimenzie komunálnej politiky

Priestorová – Územný princíp vymedzuje pôsobnosť orgánov  verejnej správy vo vzťahu k teritóriu, k územiu. Najčastejšie  platí územnosprávne  členenie štátu  ktoré, v SR pozná jednotku členenia územie obce ktoré sa skladá z jedného alebo viacerých území.

Ekonomická – Základom ekonomickej integrity je európska charta miestnej samosprávy. Tj. Miestne orgány v rámci HP štátu majú  primerané finančné zdroje s ktorými môžu voľne disponovať rámci právomoci. Ekonomická integrita je aj ekonomická zvrchovanosť obce schopnosť pokryť vlastné výdavky vyplývajúce y úloh komunálnej politiky  príjmami tvorenými  z vlastných zdrojov.

Sociálna – So sociálnou dimenziou sa v našej  legislatíve  stretávame v redukovanej podobe  vo formulácii týkajúcej sa osôb, obyvateľstva obce, mesta.

Komunálna politika v mestách – Základnou odlišnosťou  komunálnej  politiky miest  proti  komunálnej politike obcí je to ,že  na rozsiahlom území pri význame ekonomických  objemoch  a pri  diferencovanejších sociálnych  štruktúrach mestského obyvateľstva dochádza k výraznejšiemu  štruktúrovaniu záujmov v ktorých možno odlíšiť záujmy celomestské špecifické pre jednotlivé  mestské časti ale niekedy aj priestorovo  v štruktúre identifikovateľné záujmy priemyselné zóny, obchodné zóny či sociálne štruktúry.

Demokratické spravovanie možno prirovnať k domu, ktorý sa skladá zo: základov (občania – zdroj legitimity), podporných pilierov (informovanosť a participácia) a strechy (starosta, zastupiteľstvo, výkonní úradníci).

Demokratické spravovanie: obojstranný tok informácií:

• Pred prijatím rozhodnutia posiela vedenie včasné úplné informácie občanom o chystaných aktivitách
• Až potom, keď na základe participačných techník získa názor občanov, príjme rozhodnutie, prípadne občanov priamo zapojí do svojej činnosti

Podporné piliere demokratického spravovania: informovanosť, participácia.

Katastrálne územie obce je členené na:

• Intravilán – časť územia obce v ktorej je sústredená zástavba, resp. sú v nej pozemky určené na zástavbu
• Extravilán- časť územia obce mimo zástavby. Tvoria ho: poľnohospodárska pôda, lesy, vodné plochy patriace do katastrálneho územia obce

Obec je:

• právnickou osobou. Má spôsobilosť na právne úkony, môže zakladať, meniť a rušiť právne vzťahy ( napr. kúpiť alebo predať nehnuteľnosti)
• ekonomickou jednotkou, má svoj majetok, s ktorým môže nakladať na základe zákonom stanovených podmienok a rozhodnutia zastupiteľstva a má vlastné finančné zdroje.
• sociálnou jednotkou,  združuje rôzne skupiny obyvateľov a usiluje o určitú kvalitu ich života
• riadiacou jednotkou činnosti určitej kategórie verejnoprávnych subjektov a koordinačnou jednotkou pre všetky subjekty nachádzajúce sa na jej území .

Ekonomické, právne , sociálne a územné  vymedzenie obce  a s nim spojených funkcií je reálnym  východiskom pre realizáciu komunálnej politiky a rozvoj komunálnej ekonomiky.

 Endogénne regionálne stratégie 

• Regionálny rozvoj sa chápe širšie ako len hospodársky rozvoj a zahŕňa aj zlepšenie sociálnych, kultúrnych a prírodných podmienok v regióne pri zohľadnení trvalo udržateľného rozvoja a ekologických aspektov.
• Regionálna politika by mala využívať a ďalej rozvíjať potenciálne faktory daného regiónu (prírodné zdroje, kapitál, infraštruktúru, ľudské zdroje, atď.).
• Miestni a regionálni aktéri (verejná správa, podniky, záujmové skupiny, a.i.) sa považujú za hybnú silu regionálneho rozvoja, pričom podstatná je ich široká účasť na realizácii regionálnej politiky a prechod úloh a rozhodovacích právomocí na regionálnu úroveň. Dôležitými prvkami sú inovačná schopnosť v širšom zmysle a kolektívny proces učenia sa.
• Rastie význam malých a stredných podnikov, dôraz sa kladie na posilnenie ich inovačnej a konkurenčnej schopnosti napr. vytváraním kooperácií a sietí v regióne.
• Regionálny potenciál by sa mal využívať zapojením všetkých sektorov a odvetví  do  regionálnej ekonomiky.

Ekonomické predpoklady samosprávy:

• Daňová sila obce, predstavuje sumu miestnych daní a podielových daní na jedného obyvateľa.
• Finančná sila obce, predstavuje sumu opakovateľných príjmov (príjmy z miestnych a podielových daní, z poplatkov a dotácií) na jedného obyvateľa.
• Dlhová kapacita obce, predstavuje rozdiel medzi opakujúcimi sa bežnými príjmami a opakujúcimi sa bežnými výdavkami (zvýšenými o záväzky).
• Miera sebestačnosti obce, sa hodnotí dvoma spôsobmi. Buď ako podiel vlastných príjmov na celkových príjmoch obce, alebo ako podiel vlastných príjmov a dotácií na celkových príjmoch obce. Hodnotí schopnosť obce v tvorbe vlastných príjmov z celkových príjmov, t.j. do akej miery je odkázaná na cudzie príjmy (dotácie, úvery).
• Miera samofinancovania obce, prestavuje podiel vlastných príjmov na bežných výdavkov obce. Ak je hodnota vyššia ako 1, znamená to, že obce dokáže pokryť z vlastných zdrojov bežné výdavky aj financovať kapitálové projekty. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by hodnota ukazovateľa mala byť minimálne 1, teda obce by mali byť schopné pokryť bežné výdavky vlastnými príjmami.

Legislatívne, informačné a ekonomické predpoklady vytvárajú rámec pre komunálnu politiku, nakoľko úspešné bude ich využitie v praxi výrazne závisí od personálneho zabezpečenia miestnej samosprávy. Rozhodujúca je kvalita komunálneho manažmentu, ktorá priamo ovplyvňuje riadiace a rozhodovacie procesy na miestnej úrovni, plní koordinačnú a stimulačnú funkciu, keďže by mal aktivizovať čo najširšie spektrum miestnych aktérov na zapojenie sa do procesov lokálneho rozvoja.

Personálne predpoklady samosprávy možno rozvíjať systematickým vzdelávaním. V súčasnosti pribúda počet akreditovaných vzdelávacích ustanovizní, ktoré poskytujú vzdelávacie aktivity pre pracovníkov a volených predstaviteľov samosprávy.

OECD (2004) sleduje nasledovné nástroje lokálnych vlád ovplyvňujúce podnikanie:

• Ovplyvňovanie postojov a motivácia,
• Poskytovanie poradenstva a informácii,
• Vzdelávanie (podnikateľské zručnosti),
• Trénovanie (podnikateľské plánovanie, finančný manažment,…),
• Inkubátory,
• Prístup k financiám (pôžičky, granty, ceny,..),
• Lokalizácia,
• Podpora predaja a exportu, vrátane elektronického obchodu,
• Konzultačné, poradné a podporné služby,
• Strategické programy na spájanie, sieťovanie, klustre,
• Podpora inovácií
• Regulačná a daňová klíma (vrátane špeciálnych zón).

Pojem „partnerstvo“ a jeho charakteristické znaky

Partnerstvo možno definovať ako spoluprácu a hľadanie riešení na základe spoločnej dohody,. Partnerstvo tak umožňuje spoločné zvládnutie  takých problémov, ktoré nedokážu jednotliví aktéri vyriešiť sami.

Partnerstvo je široko koncipovanou  spoluprácou medzi  rozmanitými subjektmi celého spektra v rámci trojsektorového vrstvenia spoločnosti (štátny, alebo verejný sektor, súkromno-podnikateľský sektor a neziskový tretí sektor), ktoré majú predpoklady a ambície participovať na regionálnom rozvoji.

Partnerstvá vo verejnej správe     

1. Partnerstvo na miestnej úrovni – ide o lokálne partnerstvá v obciach a v mestách, alebo v mestských častiach, ich členmi sú spravidla občania, alebo aj predstavitelia rôznych miestnych inštitúcií. V mestách môžu vznikať partnerstvá buď na územnom princípe – sídliskové aktivity, alebo na záujmovom princípe – vzdelávanie, charita, mládež, šport. Je v záujme obce vytvárať aj partnerstvá na podporu lokálneho rozvoja. Jedným    z predpokladov ich vzniku je schopnosť samosprávy, ako správcu územia, vyjednávať s potenciálnymi partnermi a vstupovať do partnerských kooperačných vzťahov.
2. Municipálne partnerstvá – ide o partnerstvo na úrovni mesta, ale aj na úrovni  spoločenstva obcí, napríklad vidiecke partnerstvo. Mesto na rozdiel od vidieckych malých sídel, dedín, má omnoho väčšie predpoklady – či už finančné, personálne ako aj odborné aby mohlo plnohodnotne vykonávať všetky svoje kompetencie. Obce sa spájajú do spoločenstiev, partnerstiev – vidieckych mikroregiónov v záujme odborného a finančného zvládnutia všetkých zákonom vymedzených kompetencií. V súčasnosti sa na Slovensku vytvárajú mikroregionálne vidiecke partnerstvá, v ktorých sú väčšinou zapojené miestne samosprávy a občianske združenia. Vidiecke partnerstvá si môžu pre realizáciu aktivít vytvárať aj samostatné inštitúcie, podniky, alebo neziskové organizácie, napr. informačné kancelárie.
3. Partnerstvo medzi mestom a vidiekom je nevyhnutným predpokladom rozvoja vidieckeho priestoru , determinuje kvalitu života jeho obyvateľov. Mesto spolu s vidiekom tvoria integrovaný priestorový sídelný a socio-ekonomický celok, ktorý vytvára pre jeho občanov podmienky pre všestranné uspokojovanie potrieb.  obcí. Najdôležitejšou úlohou partnerstva je riešenie dostupnosti služieb a vytváranie rovnocenných podmienok pre kvalitu života v každej lokalite, v celom priestore na základe miestnych špecifických podmienok. Na tejto úrovni sa efektívne riešia mnohé koncepčné otázky: rozvoj bývania, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti , technickej infraštruktúry a iné
4. Interkomunálne (medziobecné) partnerstvá – sú mimoriadne významným rozvojovým prvkom plnenia funkcií obcí v podmienkach rozdrobenej sídelnej štruktúry Slovenska. Po roku 1989  kedy došlo k obnoveniu systému miestnych samospráv sa len pomaly začala prelamovať psychologická bariéra, ktorá viedla k ostražitosti ku všetkému čo mohlo potenciálne ohroziť novonadobudnutú relatívnu autonómnosť obcí. Charakter a  rozsah medziobecného partnerstva spravidla vymedzuje komunálne zákonodarstvo . Slovenské legislatívne prostredie obecných samospráv umožňuje  vytvárať rôzne typy medziobecných partnerstiev, od účelových po zložitejšie  formálne partnerstvá, orientované na výkon základných kompetencií. V súvislosti s realizáciou procesu decentralizácie verejnej správy a presunu veľkého rozsahu      kompetencií zo  štátu na obce je základným typom formálneho partnerstva  spoločný obecný úrad.
5. Intraregionálne partnerstvo – sieť miest –predstavuje typické partnerské zoskupenie sídiel v hraniciach jedného regiónu Partnerstvá je možné vytvárať pre územia funkčných priestorových jednotiek – funkčných regiónov: mestských, vidieckych, horských, prihraničných alebo aj  za účelom  realizácie spoločných záujmov : dopravná infraštruktúra, spoločné pôsobenie na trhoch, rozvoj zamestnanosti a pod. Zakladateľmi takýchto partnerstiev sú spravidla samosprávy miest. Pristupujúcimi partnermi môžu byť napr. : obchodná a priemyselná komora, poľnohospodárska a potravinová komora, významné regionálne podniky, vysoké školy a pod.